Výchovný poradca

Ipečko, 13.7.2026 zverejnilo zaujímavý článok o súčasnom tredne medzi mladými - looksmaximaxxing. 

"Na TikToku, Instagrame či YouTube sa čoraz častejšie objavuje slovo looksmaxxing. Na prvý pohľad môže pôsobiť nevinne – ako séria tipov na lepšiu starostlivosť o pleť, cvičenie či zdravší životný štýl. Za týmto trendom sa však často skrýva oveľa viac. Looksmaxxing totiž mladým ľuďom nenápadne podsúva myšlienku, že ich hodnota závisí predovšetkým od toho, ako vyzerajú. A získava čoraz väčšiu popularitu.

V článku sa dočítate:

• čo je looksmaxxing,
• odkiaľ tento trend prišiel a kto ho šíri,
• prečo to mladých tak priťahuje,
• prečo je to nebezpečné,
• čo si môžu všímať rodičia,
• ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom.

Čo je looksmaxxing?

Názov vznikol spojením anglických slov looks (vzhľad) a maxxing (maximalizovanie).

Ide o internetový trend, ktorý povzbudzuje ľudí, aby „maximalizovali“ svoju fyzickú atraktivitu. Niektoré odporúčania sú úplne bežné – kvalitnejší spánok, cvičenie, starostlivosť o pleť či zdravšia životospráva. Tomuto sa hovorí softmaxxing.

Popri tom však existuje aj takzvaný hardmaxxing, ktorý zahŕňa extrémne diéty, užívanie steroidov, plastické operácie alebo dokonca nebezpečné praktiky, ako je úmyselné poškodzovanie kostí tváre v snahe zmeniť ich tvar.

Práve tu sa hranica medzi zdravou starostlivosťou o seba a posadnutosťou vlastným vzhľadom veľmi rýchlo stráca.

Odkiaľ tento trend prišiel?

Hoci sa dnes looksmaxxing šíri najmä cez TikTok, jeho korene siahajú do starších internetových fór, spojených s tzv. manosférou, incel komunitami a ideológiou označovanou ako „blackpill„. Ide o presvedčenie, že úspech v živote, vo vzťahoch či spoločenské prijatie závisia takmer výlučne od fyzického vzhľadu a genetických predispozícií. 

Tieto komunity stavali na presvedčení, že úspech vo vzťahoch aj spoločnosti závisí takmer výlučne od fyzického vzhľadu. Ľudí rozdeľovali do pomyselných kategórií podľa atraktivity a vytvárali predstavu, že o živote človeka rozhoduje najmä genetika a vzhľad.

Dnešní influenceri sa od týchto komunít často dištancujú a prezentujú looksmaxxing ako formu sebazdokonaľovania. Mnohé základné myšlienky však zostávajú podobné – že spoločenské prijatie, sebahodnota či úspech vo vzťahoch závisia predovšetkým od fyzickej atraktivity.

Kto tento trend šíri?

Looksmaxxing dnes nemá jedného autora. Šíri sa prostredníctvom stoviek tvorcov na TikToku, YouTube či Instagrame.

Medzi najznámejších patria napríklad Braden Peters (Clavicular), K. Shami, Nocturnal Kent alebo Androgenic. Ich videá často analyzujú tváre ľudí, hodnotia symetriu, tvar čeľuste či ďalšie telesné črty a ponúkajú návody, ako ich „vylepšiť“.

Okolo looksmaxxingu vznikli celé komunity, v ktorých sa mladí navzájom hodnotia, porovnávajú a dávajú si rady, ako byť atraktívnejší.

Prečo to mladých tak priťahuje?

Keby išlo len o kozmetiku alebo cvičenie, looksmaxxing by pravdepodobne nebol taký populárny. V skutočnosti oslovuje oveľa hlbšie potreby, ktoré sú počas dospievania prirodzené.

Mladí ľudia hľadajú svoje miesto medzi rovesníkmi, chcú byť prijatí, obľúbení a cítiť, že niekam patria. Zároveň si budujú vlastnú identitu a často zápasia s neistotou.

Looksmaxxing im ponúka jednoduché riešenie: „Ak zmeníš svoj vzhľad, získaš rešpekt, lásku aj sebavedomie.“

Takéto posolstvo je mimoriadne lákavé najmä pre mladých ľudí, ktorí prežívajú osamelosť, odmietnutie, nízke sebavedomie alebo sklamanie vo vzťahoch.

Navyše, looksmaxxing využíva pomerne jednoduchý mechanizmus.

Najprv človeka presvedčí, že s jeho vzhľadom niečo nie je v poriadku. Potom prichádzajú čoraz extrémnejšie rady – plastické operácie alebo nebezpečné spôsoby, ako „zmeniť“ svoj vzhľad. 

A najmä – tento trend a jeho šíritelia  vytvárajú dojem, že vždy existuje ešte ďalší krok, ktorý treba urobiť, aby ste boli atraktívnejší.

Výsledkom je nekonečný cyklus porovnávania sa s ostatnými a snahy dosiahnuť ideál, ktorý sa neustále posúva.

Prečo je to nebezpečné?

Mladý človek môže začať venovať čoraz viac času hodnoteniu svojho vzhľadu, analyzovaniu fotografií alebo porovnávaniu sa s ľuďmi na internete.

Výskumy upozorňujú, že takéto prostredie môže prispievať k:

• chronickej nespokojnosti so sebou,
• úzkosti zo vzhľadu,
• závislosti od uznania druhých,
• depresívnym symptómom,
• poruchám príjmu potravy,
• sociálnemu stiahnutiu,
• zhoršeniu sebahodnoty.

Najväčším rizikom pritom nie je samotná starostlivosť o vzhľad, ale presvedčenie, že hodnota človeka závisí iba od neho.

Čo si môžu všímať rodičia?

Varovným signálom môže byť napríklad to, že dieťa:

• trávi veľa času sledovaním obsahu o „dokonalom“ vzhľade,
• neustále sa porovnáva s ostatnými,
• je čoraz kritickejšie k vlastnému telu alebo tvári,
• verí, že za svoje problémy môžu výlučne jeho/jej gény alebo vzhľad,
• začína uvažovať o extrémnych spôsoboch zmeny svojho tela.

Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom?

• Počúvaním mladých 

Mladí ľudia potrebujú v živote človeka, na ktorého sa môžu obrátiť v čase neistoty a hľadania sa. Môžeme to byť práve my, dospelí.

• Posilňovaním mediálnej gramotnosti

Mladí (a nielen oni) potrebujú rozumieť a edukovať sa o online prostredí, v ktorom trávia tak veľa času, aby boli odolnejší voči jeho rizikám. My dospelí mu tiež potrebujeme rozumieť, aby sme im mohli byť lepšou oporou. 

• Posilňovaním ich identity mimo vzhľadu

Pomôžme mladým vnímať, že identita a sebahodnota stoja na mnohých veciach, ako sú napríklad vzťahy, kompetencie, hodnoty, charakter, či autentickosť, nie len fyzická atraktivita.

•  Otváraním témy mužskej psychiky a prežívania

Rozprávajme sa s mladými o ich prežívaní a búrajme mýty o tom, že muži musia byť vždy silní a rozhodní. Mladí muži sú taktiež adolescentmi a je prirodzené, že si hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Poskytnime im priestor na to, aby mohli hovoriť napríklad o neistote, odmietnutí, osamelosti či tlaku na výkon.

Sebahodnota nie je otázkou vzhľadu

Starostlivosť o seba je prirodzená a môže byť prospešná. Problém nastáva vo chvíli, keď sa z nej stane podmienka vlastnej hodnoty.

Looksmaxxing totiž často nesľubuje len lepší vzhľad. Sľubuje prijatie, úspech a šťastie. V skutočnosti však žiadna dokonalá tvár nedokáže nahradiť zdravú sebahodnotu, bezpečné vzťahy ani pocit, že človek je prijímaný taký, aký je.

Ak sa mladý človek vo vašom okolí, alebo aj vy sami začnete vnímať len cez optiku svojho vzhľadu, je dôležité nezostávať na to sám či sama. Otvorený rozhovor, podpora blízkych a v prípade potreby aj odborná pomoc môžu byť prvým krokom k tomu, aby sme si postupne budovali sebahodnotu na oveľa pevnejších základoch.

—

Článok vznikol vďaka podpore grantového programu EEA Civil Society Fund Slovakia.

EEA Civil Society Fund Slovakia je súčasťou finančného mechanizmu EHP a Nórska 2021 – 2028 v rámci finančnej
pomoci Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.

Program na Slovensku spravuje konzorcium Nadácia Ekopolis, Nadácia Otvorenej spoločnosti a Karpatská nadácia."

 

                                                        Prevzaté z: https://ipcko.sk/clanky/looksmaxxing-od-lepsej-skincare-az-ku-lamaniu-kosti/

Ipečko prináša zaujímavý článok o tom, že "Čo sa stane, keď sa jeden zvedavý novinár vydá medzi mužov, ktorí online radia chlapcom a mladým mužom, ako byť úspešní, bohatí a „skutoční“?

Nový dokument Inside the Manosphere od Louisa Therouxa otvára dôležitú tému online priestoru, ktorý môže na prvý pohľad pôsobiť motivačne, no postupne sa v ňom objavujú aj posolstvá plné tlaku, frustrácie a skreslených predstáv o tom, čo znamená byť mužom.

Čo je manosféra?

Manosféra označuje online priestor, v ktorom sa stretávajú rôzne komunity a tvorcovia obsahu zameraní na úspech, sebazdokonaľovanie či mužskosť. To samo o sebe nemusí byť problém. Niektorý obsah môže byť naozaj užitočný a inšpiratívny.

Problém nastáva vtedy, keď sa z motivácie stane tlak na neustály výkon, dominanciu a potláčanie emócií.

V manosfére sa môžeš stretnúť napríklad s:

• obsahom o úspechu, peniazoch a dominancii („sigma male“, „red pill“),
• návodmi, ako získať kontrolu vo vzťahoch alebo „zbaliť ženy“,
• zosmiešňovaním emócií a zraniteľnosti mužov,
• fitness a grind kultúrou, v ktorej oddych pôsobí ako zlyhanie.

Keď sa motivácia mení na tlak

Na prvý pohľad môže tento obsah pôsobiť neškodne. Hovorí o disciplíne, sebavedomí, cvičení alebo osobnom raste.

Postupne však môže vytvárať presvedčenie, že:

• musíš byť stále silný,
• nesmieš ukázať emócie ani zraniteľnosť,
• tvoju hodnotu určujú peniaze, úspech, vzhľad alebo spoločenský status,
• oddych či neistota sú prejavom slabosti.

Prečo toho vidíš stále viac?

Dokument veľmi dobre ukazuje aj fungovanie algoritmov sociálnych sietí.

Stačí niekoľko videí a tvoj feed ti začne ponúkať podobný obsah. Často však postupne čoraz extrémnejší.

Môžeš sa tak ocitnúť v prostredí, ktoré ti prináša:

• viac frustrácie,
• viac hnevu,
• viac tlaku na výkon,
• viac obsahu o „dokonalej mužnosti“,
• menej priestoru na pochybnosti, emócie či vlastnú jedinečnosť.

Kde sa s takýmto obsahom stretávame?

Tento typ obsahu sa objavuje najmä na:

• TikToku,
• Instagrame,
• YouTube,
• Discorde,
• Reddite,
• v online hrách,
• podcastoch a streamoch.

Prečo to mnohým dáva zmysel?

Väčšina mladých ľudí nehľadá nenávisť ani extrémy.

Hľadajú:

• pocit, že niekam patria,
• komunitu a prijatie,
• odpovede na otázky, ako byť lepší, úspešnejší alebo sebavedomejší,
• pocit hodnoty a zmyslu,
• pocit kontroly nad svojím životom.

Internet im tieto odpovede ponúka veľmi rýchlo. Spolu s nimi však môže prinášať aj škodlivé posolstvá, ktoré sa postupne stávajú „normálnymi“.

Aké to môže mať následky?

Dlhodobé vystavenie takémuto obsahu môže:

• podporovať hnev, frustráciu a izoláciu,
• ovplyvňovať partnerské vzťahy, v ktorých sa moc a kontrola stávajú dôležitejšími než rešpekt a bezpečie,
• meniť spôsob, akým premýšľaš o vlastnej hodnote,
• vytvárať presvedčenie, že muž musí byť neustále úspešný a silný,
• ovplyvňovať pohľad na ženy, ale aj na seba samého.

Ako o tom hovoriť?

Možno máš vo svojom okolí niekoho, kto takémuto obsahu prepadol. Možno nevieš, ako sa o tom rozprávať.

Skús:

• pýtať sa namiesto zosmiešňovania,
• zaujímať sa o to, čo sleduje a čo mu takýto obsah prináša,
• spoločne premýšľať nad tým, kto tento obsah vytvára a prečo,
• hovoriť o tom, ako fungujú algoritmy a že to, čo vidíme na sociálnych sieťach, nie je celá realita,
• pripomínať, že hodnota človeka nestojí na dominancii ani dokonalosti.

Aj chlapci a muži potrebujú počuť, že môžu byť zraniteľní, mať emócie a stále budú dosť.

Nie je to len dokument o internete

Inside the Manosphere nie je len dokument o sociálnych sieťach. Je aj o tom, čo dnes mladí ľudia hľadajú online – a čo tam niekedy namiesto podpory a porozumenia nachádzajú."

 

Prebraté z: https://ipcko.sk/clanky/nie-vsetko-co-vyzera-ako-motivacia-ta-naozaj-posunie/

Ak sa cítiš pod tlakom byť neustále silný, úspešný alebo máš pocit, že nie si dosť, nemusíš na to zostať sám.

V IPčku sme tu pre teba anonymne, bezplatne a nonstop.

www.ipcko.sk | 0800 500 333 | poradna@ipcko.sk

 

Milí žiaci a žiačky, 
Radi by sme Vám predstavili nový program IPčka: MEET klubu na mesiac september. MEET klub je určený mladým ľuďom vo veku od 13 do 30 rokov . V príjemnom a bezpečnom prostredí ponúkame priestor na trávenie voľného času, budovanie vzťahov s rovesníkmi  a zapájanie sa do rôznych aktivít – od workshopov a diskusií  až po hudbu  či hry . Súčasťou klubu je aj možnosť využiť odbornú podporu .

V MEET klube pôsobí tím odborníkov, ktorí poskytujú psychologickú pomoc, poradenstvo aj krízovú intervenciu. 

 Aby nikto nezostal sám

 Otvorené máme každý týždeň v stredu, štvrtok a piatok od 15:00 do 20:00
 na adrese Kálov 9, 010 01 Žilina

Mladí u nás môžu využiť napríklad:
– spoločenské hry 
– herné konzoly 
– hudobné nástroje 
– občerstvenie 
– miniknižnicu 
– a mnoho ďalších aktivít 

Pri práci využívame aj inovatívne prístupy, ako napríklad ježkoterapiu  či virtuálnu realitu .

Aktuálne informácie o programe nájdete na našom Instagrame :
https://www.instagram.com/ipcko_zilina/?hl=en

Verím, že vás niečo osloví. 
Výchovný poradca

 

     

V dňoch 23. -28.1. 2026 sa u nás na škole konali každoročné preventívne prednášky preventistiek Mestskej polície Žilina na témy: trestnoprávna zodpovednosť pre žiakov prvých ročníkov a drogové závislosti a obchodovanie s ľuďmi pre žiakov druhých ročníkov. 

Ako to vnímali naši študenti?

„Pani policajtka Brezaniová. bola veľmi príjemná a hneď na začiatku si získala našu pozornosť. Ochotne nám porozprávala niekoľko príbehov zo života a praxe, ktoré nás priam ohromili a niektorým z nás otvorili oči. Žiaci aktívne spolupracovali, pýtali sa otázky k téme a videli svet očami niekoho, kto má bohaté skúsenosti a chce ich odovzdať ďalej. Prednáška nás veľmi bavila a priniesla nám nový pohľad na dôležité témy.“, konštatovali žiačky Tatiana Ďurdíková a Aneta Hoštáková, II.B

„Na dvojhodinovej prednáške s pani policajtkou sme sa venovali téme drog a ich vplyvu na zdravie a život mladých ľudí. Dozvedeli sme sa, aké druhy drog existujú a aké riziká prináša ich užívanie, či už z pohľadu fyzického a psychického zdravia, alebo z pohľadu zákona.

Pani policajtka nám vysvetlila, aké následky môže mať závislosť, ako drogy ovplyvňujú správanie človeka a jeho vzťahy s rodinou a okolím. Uviedla aj príklady zo svojej praxe, ktoré nám pomohli lepšie pochopiť, aké vážne dôsledky môže mať nesprávne rozhodovanie.

Prednáška bola poučná a zaujímavá. Mnohí žiaci sa zapájali do diskusie a kládli otázky. Myslím si, že nám pomohla uvedomiť si, aké dôležité je chrániť svoje zdravie a robiť zodpovedné rozhodnutia.“, hovorí Letitia Hubertová, II.A

Bazil Štefanatný, z I.G hovorí, že „dozvedeli sme sa, že dôchodcovia a deti sú najčastejšie vystavovaní pokusom o podvod. Dozvedeli sme sa rozsah trestov za určité trestné činy, priestupky. Dozvedeli sme sa o rozdiely medzi štátnym a mestským policajtom.

Dozvedeli sme sa, ako fungujú také hľadanie utečených, pátraných osôb z identikit a čo si treba všímať na takýchto osobách tak, aby to pomohlo policajtom nájsť hľadanú osobu.

Vypočuli sme si priebehy viacerých zásahov, ktorých sa pani zúčastnila.

Dozvedeli sme sa o všetkých druhoch sankcií. Dozvedeli sme sa o druhoch zbraní, ktoré existujú a ako/kedy ich môžeme používať pri sebaobrane. Na záver sme si vypočuli ďalšie príbehy zásahov a z prezentácie fakty o našom práve.

Prednáška sa všetkým páčila a prebiehala vo veľmi príjemnej atmosfére. Veľa sme sa naučili a žiaci spolupracovali ochotne.“
Týmto ďakujeme Mestskej polícii za spoluprácu pri formovaní našich žiakov.

Spracoval
M.Rožek, koordinátor prevencie

Fotogaléria: https://oavoza.edupage.org/album/#photos:album:233